reklama

To, čo ešte stále bolí

Keď už slnko na večer zapadne a ľudia pri rozčítaných knihách zažínajú malé lampy, ja mám tú česť vidieť slnečné lúče tam kdesi hore nad oblakmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Letím k Tebe, hore k nebesiam. Takmer denne. Tam kde žijú všetci tí, ktorých nosím v sebe. Približujem sa ti. Aspoň fyzicky. No v našich nepravidelných rozhovoroch kde občas vypadne aj nejedna slza, nachádzam v Tebe pokoj. Akceptuješ ma aj s bremenom, ktoré so sebou neustále vlečiem.

Často Ťa žiadam, aby si otvoril moje srdce zmenám, ktoré život prináša každú minútu. No zároveň – chcem oceniť každý okamih do ktorého sa nadýchnem. Chcem pocítiť vedomý pohľad na život a rozplynutie ružových okuliarov, s ktorými všetko vyzerá tak dokonale. Denne Ťa prosím o poriadnu dávku sily, ktorá mi pomôže rešpektovať rozhodnutia najbližších, pretože sa tvrdohlavo krížia s tými mojimi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to vlastne šťastie, že moje sebecké prosby nemeníš na realitu a ochraňuješ ma pred slepým tápaním. Vedieš ma na miesta, ktoré moje oči potrebujú vidieť aby zas a znova pochopili, že život je tu a teraz a je celkom zbytočné obávať sa budúcnosti. Spájaš ma s ľuďmi, ktorí ma zraňujú presne takým spôsobom, aký potrebujem. Pretože som nepoučiteľná.

Viem, že si so mnou. Cítim Ťa. Keď sa celkom maličká schúlim do tvojich veľkých dlaní a Ty ma hojdáš sem a tam aby som našla úľavu v spánku. Keď mi srdce búši ako o preteky a moje oči zalejú potoky, pobozkáš ma na čelo a ticho mi pošepkáš – „Ja sa o teba postarám“ . A keď sa moje krehké srdce opäť nárazom z veľkej výšky roztriešti na drobné časti, Ty ho svojím dotykom scelíš do jedného kúska. A pofúkaš.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Denne hľadám pevnú pôdu pod nohami, ktorá mi zvykla patriť. A široké krídla, ktoré mi vdýchavali život? Každý deň sa vlieva do ďalšieho dňa a ja čakám kedy opäť nájdem zmysel toho, čo ma kedysi robilo šťastnou.

Stratila som hviezdu z neba – samú seba. Úsmev sa vytratil a moja myseľ opäť raz nedokáže snívať.No prajem si nájsť ju znova. Otvoriť oči, nadýchnuť sa. Stratiť sa v tom šťastí a ucítiť život. Zas a znova.

Ľubica Juriňáková

Ľubica Juriňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  87
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po páde bála som sa znovu vzlietnuť. No vzlietla som! A poriadne vysoko.. Stratená v čase, zmätená v dave. Celkom maličká čakajúc naplniť vlastný osud a ľúbiť samú seba so všetkým čo mám. Nech je svet aký chce - neprestanem veriť v dobrotu a oddanosť. Zoznam autorových rubrík:  Hodné zamysleniaNa kus rečiPríliš mojeRýmy bez rýmov

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu