Odvaha pozerať do slnka

Autor: Ľubica Juriňáková | 5.7.2013 o 17:51 | (upravené 5.7.2013 o 18:01) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  146x

Už veľmi dlho som sa zo zeme nezahľadela na zelené stromy vo vetre a nehľadala v nich obrazce - bielu kačicu či austrálskeho psa. Ani slovám oblakov už dlhší čas nenačúvam. Nie som schopná zachytiť plávajúce labute ani veľavravné odkazy písané tajomnou rečou náhodného kŕdľa vtákov.

S občasným pohľadom na míňajúce páry v opojení lásky a jej podôb uvažujem nad strasťami, ktorými boli nútení počas nekonečných dní prechádzať.  Boli azda jednoduché? Akú silu a rýchlosť naberala.. A tak im občas vymýšľam životné príbehy, ktoré miznú spolu s ich siluetami za prvou výškovou budovou..

Keď si na paletu vytlačíš tmavé farby, nemôžeš dúfať, že dokážeš namaľovať obraz plný jasných farieb".

Uvažujem.. V čom presne sa prejavuje sila človeka. Ukrýva sa jeho sila a veľkosť v schopnosti ovládnuť väčšiu či menšiu skupinu, presadzovať svoj názor. Sem-tam s krikom upozorniť na vlastnú dôležitosť a prítomnosť silnejúceho ega. Alebo sa jej sila prezentuje v podobe pokory a schopnosti vycítiť kedy nastal správny čas držať hubu?

Pred pár dňami sa ku mne dostal jeden múdry úryvok:

V istej rodine bol jej hlavou otec, ako sa v dnešnej spoločnosti patrí, ktorý si roky svoje postavenie udržiaval formou hlučného správania, kriku, napomínania a večnej nespokojnosti. Nebol veľmi schopný v udeľovaní pochvál a nevedel oceniť ani ten najlepší zámer. Nech mama urobí čokoľvek hoci v tom najúprimnejšom úmysle, otec ju za všetko skritizuje - „Vždy som si myslel, že mama je slaboch. No dnes už viem, že v našej rodine je zbabelec práve otec. Silnejšia je mama, pretože ho napriek tomu ľúbi." L.M.  -

Sú rozhodnutia, ktorých následky sme nútení preniesť si do budúcnosti. Tie, ktoré nás budú ovládať a poznačia nás. Možno v dobrom, možno nie. Tie rozhodnutia, ktoré nás ovplyvnia.  A ja som presvedčená, že nie je nutné milovať sa z prostých dôvodov ktoré by sme odrátavali na prstoch, ale napriek chybám, s ktorými sa dokážeme popasovať. A vďaka tomu sa rodí sloboda lietať celkom bez hanby.

Pichne ma pri srdci z hlbokého nádychu ďalšej nádeje na lepší zajtrajšok. Zavriem oči a dúfam, že to prejde. Prejde. Vždy to predsa prešlo..

„Nemilujme kvôli, ale napriek!"

 

Pretože každý deň končí dobre. Aj ten dnešný..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?