reklama

Ako staviam hrady z piesku

Myšlienka dokonalej idey  je dnes mojou jedinou Bibliou, možnosť a nádej v jedinom tvojom písanom slove či prejave..  A tak chcem veriť aj nemožnému.

Písmo: A- | A+

Deň za dňom plynú. Aj dnes prišiel nový. A keď sa ich stretne presne sedem vytvoria jeden celý týždeň. Potom druhý, tretí, štvrtý,.. Tak sa pýtam aké hlboké dno je potrebné na to, aby človek pozbieral všetku svoju zvyšnú silu a začal znovu bojovať za svoje predstavy a ideály. Aby bol opäť raz odvážny vzdorovať hmýriacemu prachu a najtmavšej hline, tej špine ktorú za sebou zanechal, a bol schopný kráčať znova po ceste plnej otáznikov a výkričníkov.

Neskutočná únava zmáha moje telo a v hlave nadobro zastal čas. V mojej duši zastal. Každú chvíľu týchto nádherných dní bojujem o štipku vlastnej vnútornej sily, o najmenší kúsok optimizmu, o jediný skutočný úsmev na tvári ktorý by bol konečne vyčarený priamo od srdca, hľadám pravé dôvody prečo aj dnes priniesť tomuto svetu úžitok. A tak pálim mosty z mosta do prosta. Lebo som hlúpa. Mnohé reakcie sa z pohľadu zdravého racionálneho rozumu nedajú ani vysvetliť nie to ešte pochopiť a občas sa zamyslím prečo to či hento vlastne robím. Odmietam pomocné ruky svojich starostlivých priateľov.. Sú tu. Vždy. Viem. Len ja ich akosi ignorujem.. Nech sa snažím nájsť najdokonalejší únik z tohto sveta, asi je to celkom zbytočné. Lebo slobodu srdca a vyrovnanosť nájdem len vtedy, ak sa odosobním od seba samej. No zároveň odmietam robiť rozhodnutia, ktoré ma raz privedú na samotný okraj spoločnosti. A tu začína nekonečný boj so srdcom, ktoré nie je ochotné spolupracovať. Tak sa u mňa vlastne striedajú porozchodové etapy ako lúsknutím prsta - Raz si hore a raz dole. Raz vidím čiernu inokedy zase bielu. Tak som teda nútená robiť extrémne rozhodnutia a podstúpiť extrémne zmeny. Zmeniť prostredie na stovky kilometrov a vypísať si „péen" na celkom dlhý čas, zmeniť ľudí čo ma denne formujú, zmeniť činnosť a spôsoby, návyky vo mne zaužívané. Zmeniť kompletne všetko, nadobro sa odmlčať a zmiznúť ako vánok. Ale bude to k niečomu dobré? Pravá láska je vraj nekonečná. Navždy živá. Prítomná v nás! Bez ohľadu na to ako ďaleko od sme, bez ohľadu na to čo robíme alebo nerobíme. Bolesť opusteného srdca, v ktorom naďalej pretrváva láska je tou najhoršou. A tak sa vo mne láska množí a bez toho aby si vôbec pýtala povolenie. Tá láska čo mi zmenila život. Zmenila ma od základov. Nevyrovná sa jej ani tečúci prúd vriacej vody zasahujúci živé tkanivo. Ani chuť trpkej kávy na jazyku či opakovaný zápal očných spojiviek.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nerozumiem prečo ma stále viac prekvapuje tvoj nezáujem o moju osobu, o to ako sa vôbec cítim. Ach, slečna otvor oči, zobuď sa a pozdrav konečne realitu! Je to logické a takmer úplne normálne. Rozum dokáže vyhodnotiť situáciu no srdce stále nie je s ničím zmierené. Verí, dúfa, myslí, vníma. Sníva.. Dáva priestor rodiacim sa pocitom, ktoré mnou lomcujú, každý deň určujú ako sa budem cítiť a väčšinou ma ponoria do hlbokej tmy. Nedáva zbohom mysli ani vraždiacim myšlienkam. Naopak. Ponúka nádej spomienkam, ktoré mi úspešne kopú môj vlastný hrob. Nič viac nič menej.

A tak bezstarostne kráčaš ďalej po svojej vlastnej ceste. Robíš len to čo ťa baví. Máš svoj život plný pestrých farieb, svoje pravidlá. Zabúdaš..

Ľubica Juriňáková

Ľubica Juriňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  87
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po páde bála som sa znovu vzlietnuť. No vzlietla som! A poriadne vysoko.. Stratená v čase, zmätená v dave. Celkom maličká čakajúc naplniť vlastný osud a ľúbiť samú seba so všetkým čo mám. Nech je svet aký chce - neprestanem veriť v dobrotu a oddanosť. Zoznam autorových rubrík:  Hodné zamysleniaNa kus rečiPríliš mojeRýmy bez rýmov

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu