reklama

O tom, že ani šance nerastú na stromoch

Čo bolo potom, ako bolo predtým.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

(október 2009)Keď sa v posledné rána budím do hmlistých a chladných dní jesene, mám v sebe akýsi nepokoj.. Celé to začalo jediným okamihom, kedy ma kontaktoval človek, ktorého som už v živote nechcela k sebe pripustiť ani na vzdialenosť Bratislava-Košice. Ale.. Stalo sa.. Z celkom jednoduchého dôvodu - pretože pre mňa znamenal veľa a zároveň mi bol taký vzdialený.. Cudzí.. Sama dobre viem do čoho sa rútim. Ešte je čas povedať nie, zastaviť to - Ale navždy. Rozhodnutie proti rozhodnutiu sa v tomto prípade nebude dať vrátiť späť.Keď sa však niektorej spoľahlivej osoby spýtam na riešenie problému, ktorý narušil akú-takú rovnováhu v mojom tele, odpoveď je značne jednoduchá. Z každej strany počúvam odporúčania typu : Chce to čas, Nechaj tomu voľný priebeh. Ale ja nechcem čakať. Chcem teraz hneď. Zbaviť sa tej neistoty a otázok. Odpoveď hľadám v čertových obrázkoch, ktoré mi napovedajú celkom podobný postup.Chcela by som nazrieť do tvojej mysle a vedieť pochopiť tvojho ducha. Zorientovať sa a zatriediť symboly, ktoré mi vysielaš. Symboly? Neviem.. Možno len nevinné gestá, ktoré nemajú význam. Vravíš mi, že si sa zmenil. No ja nezabúdam, beriem na vedomie všetko čo bolo aj nebolo.Vykrikuješ mi moje chyby, že som príliš vážna. Nič neberiem z ľahkosťou. Myslíš, že ty ich nemáš? Že si dokonalý? Nikdy som ti nespomínala, že si egoista. Tak ako to je? Prečo ma ničíš? Príde deň, kedy sa neusmejem a nedám ti za pravdu v domienke priateľských vzťahov. Skúšaš moju trpezlivosť. Nechci zo mňa robiť niekoho iného.Ja už nechcem šancu. Nedávaj mi nádej. Pretože sa jej určite chytím. Spadnem tam, kde som už predtým bola. Nechcem sa znovu zbierať z toho nekonečného dna, lebo viem, že nič nemôže trvať večne. Chcem aby si mi viac nevolal, no keď vidím tvoje meno, poteším sa. Keď ma voláš von a ja súhlasím, nenávidím sa. Ale keď som s tebou, chcem aby to trvalo večne. Keby som teraz mala vymenovať minimálne tri negatívne veci, ktoré mi kedysi prekážali, spomenula by som si maximálne na jednu.. Ale slová plné lásky a dobroty.. Hm.. na to by ma bolo. Hodiť všetko za hlavu a dať ti znovu priestor. A v tom je celý môj problém. Nuž teší ma aspoň to, že konečne viem svoj problém aspoň popísať keď už nie pomenovať.(január 2010)Ktosi múdry raz povedal, že človek, ktorý dúfa v minulosť je smiešny. Ľudia sa učia celý život. Ja sa učím žiť v realite bez ohľadu na to čo bolo, zabudnúť na minulosť, pretože ju nezmením. Slová sú slová, ale len skutky sú tou pravou cestou do srdca.

Ľubica Juriňáková

Ľubica Juriňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  87
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po páde bála som sa znovu vzlietnuť. No vzlietla som! A poriadne vysoko.. Stratená v čase, zmätená v dave. Celkom maličká čakajúc naplniť vlastný osud a ľúbiť samú seba so všetkým čo mám. Nech je svet aký chce - neprestanem veriť v dobrotu a oddanosť. Zoznam autorových rubrík:  Hodné zamysleniaNa kus rečiPríliš mojeRýmy bez rýmov

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu