Odvaha pozerať do slnka

Autor: Ľubica Juriňáková | 5.7.2013 o 17:51 | (upravené 5.7.2013 o 18:01) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  135x

Už veľmi dlho som sa zo zeme nezahľadela na zelené stromy vo vetre a nehľadala v nich obrazce - bielu kačicu či austrálskeho psa. Ani slovám oblakov už dlhší čas nenačúvam. Nie som schopná zachytiť plávajúce labute ani veľavravné odkazy písané tajomnou rečou náhodného kŕdľa vtákov.

S občasným pohľadom na míňajúce páry v opojení lásky a jej podôb uvažujem nad strasťami, ktorými boli nútení počas nekonečných dní prechádzať.  Boli azda jednoduché? Akú silu a rýchlosť naberala.. A tak im občas vymýšľam životné príbehy, ktoré miznú spolu s ich siluetami za prvou výškovou budovou..

Keď si na paletu vytlačíš tmavé farby, nemôžeš dúfať, že dokážeš namaľovať obraz plný jasných farieb".

Uvažujem.. V čom presne sa prejavuje sila človeka. Ukrýva sa jeho sila a veľkosť v schopnosti ovládnuť väčšiu či menšiu skupinu, presadzovať svoj názor. Sem-tam s krikom upozorniť na vlastnú dôležitosť a prítomnosť silnejúceho ega. Alebo sa jej sila prezentuje v podobe pokory a schopnosti vycítiť kedy nastal správny čas držať hubu?

Pred pár dňami sa ku mne dostal jeden múdry úryvok:

V istej rodine bol jej hlavou otec, ako sa v dnešnej spoločnosti patrí, ktorý si roky svoje postavenie udržiaval formou hlučného správania, kriku, napomínania a večnej nespokojnosti. Nebol veľmi schopný v udeľovaní pochvál a nevedel oceniť ani ten najlepší zámer. Nech mama urobí čokoľvek hoci v tom najúprimnejšom úmysle, otec ju za všetko skritizuje - „Vždy som si myslel, že mama je slaboch. No dnes už viem, že v našej rodine je zbabelec práve otec. Silnejšia je mama, pretože ho napriek tomu ľúbi." L.M.  -

Sú rozhodnutia, ktorých následky sme nútení preniesť si do budúcnosti. Tie, ktoré nás budú ovládať a poznačia nás. Možno v dobrom, možno nie. Tie rozhodnutia, ktoré nás ovplyvnia.  A ja som presvedčená, že nie je nutné milovať sa z prostých dôvodov ktoré by sme odrátavali na prstoch, ale napriek chybám, s ktorými sa dokážeme popasovať. A vďaka tomu sa rodí sloboda lietať celkom bez hanby.

Pichne ma pri srdci z hlbokého nádychu ďalšej nádeje na lepší zajtrajšok. Zavriem oči a dúfam, že to prejde. Prejde. Vždy to predsa prešlo..

„Nemilujme kvôli, ale napriek!"

 

Pretože každý deň končí dobre. Aj ten dnešný..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?