reklama

Náplasť na srdce

Človek ktorý sa nevie poučiť z minulosti, nezaslúži si budúcnosť - povedal raz ktosi. Ja som na sklonku starého roka dostala možnosť opäť si tú pre mňa vlastnú zaslúžiť.

Písmo: A- | A+

Kráčajúc pozdĺž lipovej aleje kdesi ďaleko, tam kde v piatok podvečer stála skupinka podgurážených mladých mužov, zachytila som čosi čo poznám takmer dokonale. Vôňu toho, ktorý zámkovou uličkou nikdy nekráčal. Pýtam sa samej seba, ako je možné že až príliš často cítim túto vôňu v mestských uliciach, kam nikdy nevkročil. Vždy mám chuť zastaviť sa a nádychom si ho pripomenúť. No vtedy radšej zmením smer. Zakážem si postávať na tenkom ľade ďaleko od brehu. Tak ako ubieha leto za letom, ubieha mesiac za tým druhým. A dni sa opäť vracajú svojou dĺžkou do pôvodného znenia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A ja na chvíľu však nechcem zabudnúť na toho kto ma scelil. Kto mi podstrčil voľnosť a kritériá pre dokonalosť. A učil ma ňou celý ten čas. Chcem mu všetko odpustiť a dať vytúženú slobodu. Pocit prázdna stále bolí, no jeho intenzita začne strácať svoju silu. Musí.. Teda.. Dúfam.. Z hĺbky sa vynárajú limity, ktoré by som bez hektických zásahov nikdy nemohla objaviť. Nikdy by som nebola poctená uvedomením si obrovskej sily, kozmického potenciálu a odhodlaním zmeniť nedobrý smer na ten správny.. Občas s tebou vediem osobné monológy a približujem ti všetko čo ma trápi, hoci ty nezachytíš jediné slovo. Odpovedám ti na myšlienky, ktoré si sa nikdy neodvážil povedať nahlas. Pomaly sa rozhliadam a zachmarenú tvár čoraz častejšie zdobí úsmev. Spoza opony vychádza slnko. Zatiaľ sa síce príliš dlho nezdrží, no len jeho prítomnosť mi sľubuje lepšie časy. Pretože sa vraj skončil čas, kedy si človek musí všetko nepríjemné odžiť celkom sám. Pretože nastal čas „nakopnutí" a pozvoľných prinútení prijímať zmeny. Aby sa človek sám uistil, že nie všetky zmeny sú až tak veľmi katastrofálne. A dnes azda zelená príroda, ktorú tajne stískam vo svojej dlani, jediná dokáže vysušiť tú najposlednejšiu slzu z posledných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dať slobodu človeku, ktorý je dôležitejší ako akákoľvek bytosť či božskosť je prejavom skutočnej lásky! Hoci sa niektorí mylne nazdávajú, že vzdanie sa je len obyčajná zbabelosť. Prijímaj preto s darom slobody aj moju vďaku za všetko čo si mi nemohol darovať. Úprimne ako človek. Za všetko čo som prijala s nedostatočnou vďačnosťou. Jedeného dňa, vysoko nad pevnou zemou ti budem najúprimnejšie vďačná aj za možnosť lietať medzi oblakmi. A to doslova! Ďakujem za každé jedno zrnko soli nasmerované priamo do otvorenej rany.

Plynúcou cestou v sobotu ráno do mojej rodnej a vôňou bufetovej kávy od vedľa lúčim sa s dilemami a možnosťami chátrajúceho sveta. Chátrajúcej, miestami až mŕtvej dokonalosti, ktorá už príliš dlho žila bez prejavov vernosti. Vraj keď sa človek vzdáva vecí na ktorých mu v živote najviac záleží, je schopný sa dopracovať k osvieteniu. Či už cez opustenie vecí ktoré vlastníme, ľudí po ktorých túžime či plánov o ktorých snívame.. Preto ak by moja zajtrajšia cesta neviedla k tebe a ja nemôžem byť šťastná, ešte dnes si nájdem inú, na ktorej budem šťastná bez teba.

Ľubica Juriňáková

Ľubica Juriňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  87
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po páde bála som sa znovu vzlietnuť. No vzlietla som! A poriadne vysoko.. Stratená v čase, zmätená v dave. Celkom maličká čakajúc naplniť vlastný osud a ľúbiť samú seba so všetkým čo mám. Nech je svet aký chce - neprestanem veriť v dobrotu a oddanosť. Zoznam autorových rubrík:  Hodné zamysleniaNa kus rečiPríliš mojeRýmy bez rýmov

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu