Miluj ma

Autor: Ľubica Juriňáková | 17.5.2012 o 21:06 | (upravené 22.5.2012 o 14:07) Karma článku: 5,34 | Prečítané:  179x

Milujem nočné prechádzky ľudoživým veľkomestom uprostred tmavej noci. V príjemnej spoločnosti. Alebo aj bez nej. Keď nepočujem vlastný krok a až zvuk blížiacej sa električky ma prebudí.

 

Cti ma hoci som slabá a zraniteľná. Hoci som občas uplakaná a mám kruhy pod očami. Aj vtedy keď sa chvejem od strachu. Obdivuj ma za obrovskú schopnosť tolerovať.

Rešpektuj ma za odmietnutie života v spomienkach. Za to, že zakazujem srdcu pútať si to tvoje k sebe. Akceptuj ma za násilnú zmenu priorít. Prijmi ma za naivitu. Bezhraničnú odovzdanosť jedinému. Za dobrotu..                   Miluj ma za sebecké rozhovory vďaka ktorým ti odpúšťam. Za život v oblakoch, kdesi medzi rozprávkovými ideami a viere v nekonečné dobro tvojho dobrého srdca.

Toleruj ma, pretože túžim vlastniť niečo čo mať nikdy nebudem.  Aj preto, že si nedokážem vážiť jedinečnosť ktorú vlastním. Preto, že nechcem vrátiť čas späť. Obdivuj ma aj vtedy keď zanechávam jednoduchosť. Keď zapredávam stereotyp a tápem po dennom svetle.

Prijmi ma za ženskú dušu. Za silu ktorú neovládam. Prijmi ma za vieru zrátať nekonečno.

Miluj ma, pretože odchádzam. Pretože všetko nechávam plynúť vo vlastnej prirodzenosti. Pretože strácam ľudí v dôsledku nezmyselných rozhodnutí.. Uprednostni ma za to, že si nie som viac ľahostajná..

 

Zaľúbila som sa.. Do štyroch stien vzdialených od tých mojich a šálky zeleného čaju. Obľúbila som si večery vkrádajúce sa do teplého leta v posteli ďaleko od okna.. Večery v priestrannej izbe celkom osamote, kde si vyhradzujem právo na seba. Výraznými farbami podčiarkujem čo je dôležité, očami trávim osvojené a nepoznané spoznávam..

Ďakujem za tvoj chrbát a prchké slová. Ďakujem za štipľavé facky,  vďaka ktorým som neskutočným tvorom. Za všetky plačlivé fázy a každý vzlyk prameniaci hlboko vo mne. Ďakujem za milosrdné lži, ktoré farbia lásku do tmavých farieb. Ďakujem za pohľad deliaci celok na drobné..

Vďaka za smer a spôsob, akým som sa naučila hovoriť s univerzom. Naučila som sa snívať a prosiť. Zacítila som zožierajúcu úzkosť, nekonečnú, doslova a do písmena. Naučila som sa hrať tvoje noty, hudbu, ktorá lahodí presne tvojim ušiam. Ďakujem za možnosť submisívneho pocitu. Hoci som od domova vzdialená stovky kilometrov, nič sa nevyrovná pocitu, akým som vzdialená od teba.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?