Čiara

Autor: Ľubica Juriňáková | 16.2.2012 o 15:55 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  220x

Obklopení bielym prachom, beží popri mne a o chvíľu ma míňa. Pošmykne sa a spadne. Vstane a opráši sa, hlasno sa pritom smeje do tmy.. Naťahuje ku mne holé ruky a s úsmevom na tvári ma ubezpečuje, že to zvládneme. Núti ma vložiť moje dlane do tých jeho studených, no ja ich len zasuniem hlbšie do vrecka. Rozplačem sa a zlomeným hlasom odvrknem, že to zvládnem sama. Typické. Vždy chcem predsa všetko zvládnuť sama, nechcem veriť sile ramien iných ľudí. Úprimne sa mu dušujem, že sa cítim byť k ničomu. On sa zháči a povie, že som tá najlepšia na svete. Myslím na to aké klišé práve vypustil do sveta.. A tak schovám tvár pred studeným snehom a kráčam hore zasneženou ulicou..

Človeku by mala byť odobratá schopnosť idealizovať si všetko naokolo. Mal by stratiť slobodu vo vytváraní nekonečného radu prekrásnych obrazov o ktorých sám seba skôr či neskôr naivne presviedča, že sú jeho nezvrátiteľným osudom. Keď už pre nič iné, aspoň pre vlastné dobro. Domnievam sa, že by sme neboli tak prehnane citliví a aj úprimné šťastie by bolo trvácnejšie. A možno je natoľko zaslepený, že nakoniec uverí aj tomu, že je šťastný..

Človek môže mať na život kopu požiadaviek spísaných na nekonečnom papieri, ktorý časom stráca svoju belosť. Môže mať v hlave uložený aj zoznam ideálov. A určite je v poriadku mať aj svoje ciele označené výraznou métou, aby ich v prípade pochmúrneho počasia bol schopný opäť nájsť a zaostriť na ne. No netreba do nich vkladať prílišnú emotívnosť , pretože sa automaticky spúští predstavivosť a danej veci pripíšeme prílišnú hodnotu.  V okamihu keď začne pociťovať negatívne emócie, je to jasný znak prílišného ohodnotenia v porovnaní so skutočnosťou. A čím väčšia je priepasť medzi skutočným svetom a tým ideálnym vytvoreným v hlave, tým väčší problém nastáva.

Čoraz viac sa presviedčam o tom, že človek vždy stráca presne to, čomu venuje najväčší význam. Stráca to, čo nedopustí, aby bolo narušené alebo úplne zrušené  - to, prečo je schopný zameniť póly na Zemi. To, prečo je ochotný zanechať samého seba a vytvoriť si napríklad aj celkom novú osobnosť.

 

 

 

.. keď ma po malej chvíli dobehne, so slzami v očiach a bolestivým pichaním pri srdci mu priznávam, že každým dňom pociťujem úbytok vlastných síl a rozhodne nie na úkor vlastného rastu. . A jediné čo chcem je,  aby ma Niekto mal rád presne takú aká som..


Držím v ruke návod na šťastný život - čiaru, ktorá znamená život..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?