Čo na tebe milujem..

Autor: Ľubica Juriňáková | 31.7.2011 o 11:53 | (upravené 11.9.2011 o 22:10) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  194x

Zbožňujem vôňu a mäkkosť čerstvo umytých vlasov. Vôňu neskorého leta a rodiacej sa jesene. Také čosi medzi.. Keď ma každý podvečer omámi typický chlad babieho leta. Pomaly rátam týždne kým to celé znova vypukne. Ako každý rok.. Ale predtým.. Prajem si, aby každý jeden letný deň končil búrkami.  

 

Včera som prišla na to, že zbožňujem spať v tvojom tričku. Keď pri mne ležíš a ja cítim vôňu tvojho tela ako nikdy predtým. Keď si položím hlavu na tvoje srdce a počujem ako bije. A keď sa jeho činnosť náhle zrýchli J.. Zbožňujem keď ma objímeš bez náhleho dôvodu. Keď ma len tak k sebe pritisneš a dáš mi bozk na krk. Keď ma chytíš za ruku a vedieš po svojich krokoch. Berieš mi dych keď ťa zazriem v diaľke a pomaly sa približuješ. A keď mi venuješ ten jedinečný úsmev, ktorý povie viac ako desiatky slov. Milujem..

Pre teba  sa prekonávam a prekvapujem samú seba. Mením sa s tvojou pomocou. Vďaka tvojim rukám bývam v nebi častejšie ako si zaslúžim. Ty ma robíš šťastnou. A moja hlava denne plodí myšlienky, ktoré bežia za tebou. Pre teba chcem vyzerať čo najlepšie a obliekať sa do pestrých farieb. Lebo sa ti to páči. Lebo ja sa ti páčim.

Chcem aby si vedel, že láska vo mne rastie každým dňom. Hoci aj minulosť niekedy zabolí, sú to chvíle ktoré nám odostreli rúško tajomnosti každého osobitne. Si ten, ktorého ľúbim. Si ten, ktorému dávam priestor. Si ten ktorému patrím.. Aj keď nie som práve vzorný príklad pre ideál, chcem si tvoju lásku zaslúžiť každým skutkom.

Vďaka tvojim slovám mávam slnečné dni, dodávaš im pokoj a ja strácam strach či obavy. Tvoj úsmev nás spája, tvoj pohľad mi dáva nádej. Hoci nemeriam lásku metrom, jej hĺbka je badateľná priamo v tebe. Nútiš ma svietiť aj keď sa skrývam za mrakom, dvíhaš ma keď upadám. Si mojim svetlom, obohatením pre dušu. Mojimi dlhými rukami, ktoré zúfalo hľadajú farebnú slamku.
Ver v to čo je prekrásne, ver nám.

A tak snívam v tebe odetá.

 

Niekedy ma zamrzí, že si tak ďaleko. Že by som s tebou rada išla na jazero na celý deň. A ďalší deň zas za štyri doliny. No nemôžem.. Hoci máme všetek čas sveta, niekedy ho je až nápadne málo. Niekedy ho chcem zastaviť a poprosiť  aby noc nemala konca. Aby nemohol prísť ďalší deň. Alebo aby trval dlhšie ako zvyčajne. Preto je čas pre nás výnimočnejší ako pre iných. Má inú chuť a inú váhu. Inú príchuť a väčšiu vážnosť.. Si len môj a ja som tvoja. Zas, znova. Navždy..

 

Milujem..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?