reklama

Aj duša má srdce!

Sľúbila samej sebe ako aj spoločnosti v mene jej urodzeného dobra, že už nenapíšem ani vetchý riadok. Avšak jedna nočná búrka vo mne otvorila to tajné políčko, ktoré už viac nechcelo byť otvorené. Veď nevadí.. Asi som na dobrej ceste.. Prebúdzam sa..

Písmo: A- | A+

V dňoch ticha a samoty sa schopnosť človeka naslúchať svojej duši a jej potrebám priam až núka. Otázne je, či sme schopní tejto reči našej najosobnejšej družky aj porozumieť a v neposlednom rade ochotní aj vyhovieť. Ja som ochotná bola. Veď je moja! Aj som sa snažila navnadiť tú správnu atmosféru na patričnej úrovni. Zapálila som vanilkové sviečky a pustila toho výborného poľského gitaristu, ktorého melódie má tak rada. Mala som v pláne viesť inteligentný rozhovor bez štipky irónie a čierneho humoru. Viem že ho veľmi neobľubuje.. Chcela som si len tak ľahnúť, hlavu podložiť páperovým vankúšom a poklábosiť ako za starých čias.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najskôr bol trochu ostýchavá a nesmelá. Nechcela príliš nahlas.. No po chvíli váhavého ticho predsa len začala.. Prezradila mi, že sa nemá chuť usmievať na svet, že zanevrela na komunikáciu s ním. Pretože je veľký, nespravodlivý a každým dňom viac nevyspytateľný. Ani nevie čo si oblečie zajtra ráno. Možno zvolí károvanú košeľu a možno dlhý rukáv. Ak bude svietiť slnko zloží si z nosa okuliare a založí čiernu čelenku. Nechce viac čítať žiadneho obľúbeného autora ani počuť obľúbenú hudbu ktorá roztancuje jej nohy a nenásilne ju prinúti spievať takým hlasom, aký dostala do vienka. Hovorí, že často zlyháva. Že prehráva. Že aj keď svoje rozhodnutia zodpovedne prehodnocuje, nie sú vždy tak celkom správne. Nechce vidieť panenskú krásu prírody ktorej už prestala rozumieť. Nechápe ju. Nevidí ju. Stáva sa všednosťou. Prehliadnuteľnou. Keď je smutná poplače si, ale len vtedy keď ju nik nevidí. Ale niekedy vzlyká aj bez príčiny. Nechce sa prechádzať poloprázdnym parkom preplneným lúčmi silnejúceho slnka. Pomaly sa jej kroky uberajú od všetkých. Od všetkého. Cíti sa taká ubolená. Cíti sa byť doráňaná. A vie, že žiadna náplasť jej neposkytne dostatočnú silu k prebudeniu do životu. Rezignovane dáva zbohom všetkému krásnemu. A v hlave jej rezonuje skutočnosť samoty. Z hlavy vypadávajú slová. A zo srdca vnem. Z úst chuťové bunky. A z tela vôňa. Dýcha len veľmi plytko. Opatrne. Hľadá samú seba ako nikdy predtým. Hľadá dôvody. Príčiny. Hľadá pravdu. Znovu dáva čo už dala.. Svoje srdce.. Znovu hľadá svoju výnimočnosť a dôležitosť. Svoje radosti aj starosti. No každý jej krok sa zdá byť ničotou. A tak stráca dôstojnosť a vlastnú krásu. Cíti sa byť taká nedospelá aj keď je. A tak môže robiť všetko na čo si len spomenie. A zároveň nemusí robiť vôbec nič.. Je osamelá. Pretože som ju zanedbala..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hoci som videla, že sa v jej očiach lesknú prvé slzy, zhlboka sa nadýchla lebo chcel pokračovať. No zastavila som ju. Zavrela som oči a sľúbila jej, že už nikdy nedovolím aby sa tak cítila!

Ľubica Juriňáková

Ľubica Juriňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  87
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po páde bála som sa znovu vzlietnuť. No vzlietla som! A poriadne vysoko.. Stratená v čase, zmätená v dave. Celkom maličká čakajúc naplniť vlastný osud a ľúbiť samú seba so všetkým čo mám. Nech je svet aký chce - neprestanem veriť v dobrotu a oddanosť. Zoznam autorových rubrík:  Hodné zamysleniaNa kus rečiPríliš mojeRýmy bez rýmov

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu